DIFFERENT znamená iný alebo odlišný. Čo pre vás znamená byť iný, odlišný človek v dnešnej dobe?

Iný alebo odlišný človek je taký, ktorý nepodlieha konvenciám a riadi sa svojim zdravým rozumom. Nerobí veci, ktoré sa majú robiť, len preto, že sa to patrí, ale robí veci podľa svojho najčistejšieho svedomia a vedomia. Veci, o ktorých je presvedčený, že sú správne.

Čo by ste sa chceli ešte vo svojom živote naučiť?

Ja sa strašne rada učím nové veci. Som obklopená takými ľuďmi,ktorých spoločnosť mi dáva nové vedomosti či už z výtvarného umenia, hudby alebo akéhokoľvek iného odboru. A veľmi obdivujem ľudí, ktorí niečo vedia. Stále si myslím, že je toho ešte veľa čo neviem. Napríklad, chcela by som sa veľmi naučiť narábať dobre s počítačom. Už som sa veľa vecí naučila, ale ešte stále si pripadám ako „tupelo“. Chcem prečítať veľa kníh, počuť veľa hudby, chcem sa zúčastniť mnohých výtvarných výstav. Vôbec si o sebe nemyslím, že viem všetko a už stačilo.

Existuje niečo, čo pravidelne odkladáte na neskôr?

To sa volá – prokrastinácia. To je teraz také veľmi populárne slovo. Niekedy hej. Zistila som, že sú veci, ktoré keď sa mi nechcú robiť a nenaháňa to čas, tak to nerobím vtedy a počkám, keď mám na to chuť. Napríklad také upratovanie. Aj keď to je taký blbý príklad. Ale keď mám chuť upratovať, tak to mám raz-dva. A keď nemám chuť, tak mi to trvá dvakrát tak dlho. Vtedy radšej prokrastinujem.

Máte nejakú spomienku, ktorá vás dokáže vždy rozosmiať?

Ja mám veľmi vtipnú mamu a veľmi vtipnú dcéru. Ja tiež dosť oplývam humorom a sebairóniou. Takže ani tak nemusím spomínať čo ma rozosmialo,lebo každý deň sa mi niečo deje čo ma rozosmeje. Poviem vám taký príklad: Keď bola Kata malá, prišiel do divadla taký renomovaný psychiater. Všetci kolegovia k nemu chodili a on prišiel za mnou a hovorí, že: „Pani Pavlíková, nemáte záujem navštíviť moju ordináciu? Všetci vaši kolegovia ku mne chodia“. A ja že: „Nie, ďakujem, ja to ešte nepotrebujem“. A Kata na to: „Ale potrebuje to, potrebuje ..“

Dokážete brať iných ľudí s nadhľadom? Alebo je niečo čo vás dokáže na iných rozčúliť?

Viem sa nahnevať a rozčúliť. Nemám rada, keď mi niekto klame. Ja som priamy človek a mám strašne rada všetko na rovinu. Aj negatívne niečo poviem v dobrej viere, aby sa to zlepšilo. Nemám rada, a ani to neviem, taký ten „kalkul“ a zákulisné hry. Ale snažím sa chápať, že v každom je aj dobré aj zlé. A s tými, v ktorých je viac zlého ako dobrého sa nekamarátim. A tí čo majú určite aj niečo zlé, ale majú veľa dobrého, tak to sú moji priatelia.

Aký film by si podľa vás mal každý aspoň raz pozrieť?

Leviathan. Naposledy ma dostal ruský film Leviatan, ktorý ani v Rusku nemohol mať premiéru. Je to o korupcii a manipulácii. Ten film ma tak dostal, že som nevedela rozprávať. Ale napríklad mám rada Michalkovove filmy Barbier sibírsky alebo Unavení slnkom. Rada pozerám všetky slovenské filmy a teším sa, keď vznikne dobrý slovenský film. Teraz mám rest voči Učiteľke, ešte som to nevidela a navyše mám veľmi rada Zuzu Mauréry. Je to skvelá slovenská herečka, ktorá zažila nenormálny úspech v Rakúsku v muzikáloch. Paradox je, že do povedomia vošla až teraz filmom Učiteľka, pretože ja ju poznám už skoro 20 rokov a 20 rokov viem, že je skvelá. Lenže tým, že má ženské krivky a tu je taký trend á la Twiggy, á la sexi, á la blond a á la operácie, tak herečky, ktoré sú normálne nemajú šancu. Alebo teda majú, ale musia čakať na šťastie, ktoré sadlo na Zuzu Mauréry skoro v 48 rokoch.

Na akú otázku by ste nikomu nikdy neodpovedali?

Mnohí novinári kladú také hlúpe otázky. Pýtajú sa na úplne banálne veci, ktoré podľa mňa už všetci vedia. Napríklad, ako som sa zoznámila s mojim mužom. Či mám trému, keď som herečka. Či ma baví hranie a také blbosti úplne. Musím povedať, že málokedy urobím nejaký rozhovor, ktorý má vyšší intelektuálny level na základe otázok novinárov. Väčšinou sú to stupidné články o varení, bývaní. Už odmietam dať si nafotiť kúpeľňu, byt či šatník. Lebo to sú úplne sprostosti. Už im len hovorím, že som herečka a budem sa rozprávať o svojej hereckej práci. O súkromí hovoriť už vôbec nemienim, lebo čo koho do toho ako žijem. Paradox je, že novinárov vôbec nezaujíma vaša práca. Novinárov vlastne vôbec nezaujíma to, na základe čoho ste sa možno stali známy.

Myslíte si, že sú dôležitejšie slová alebo skutky?

Skutky. Poznám ľudí, ktorí rozprávajú kvetnato, veľa, dlho a „skutek utek“. A poznám ľudí, ktorí sú tichí a robia úžasné veci bez slova. Aj tie všelijaké benefičné činy sú veci, o ktorých netreba rozprávať, ale treba to robiť. Akože musíme si pomáhať. Banálna veta. Ale keby to tak fungovalo a každý by to tak naozaj cítil, tak by bolo na svete lepšie.

Čo vás prvé napadne, keď poviem:

Rieka: Voda. More. Milujem more. A to nekonečno vody. Voda je strašne silný živel. Jediný šport, ktorý okrem rýchlej chôdze momentálne robím je plávanie. Chodím plávať do Dunaja, na čo sa môj muž strašne hnevá a zakazuje mi to.

Kľúč: Od srdca? Od bytu? Nestratiť? Hľadať ho stále.

Viera: Verím v seba a vo svoje schopnosti. Snažím sa žiť podľa desiatich Božích prikázaní, ale nie preto, že mi to niekto káže, ale preto, aby som si zachovala vlastnú tvár. Aby som sa mohla na seba pozrieť do zrkadla. Myslím si, že mnohé cirkvi boli urobené na to, aby ovládali ľudí a v podstate robili z ľudí ovce. Ľudia by sa mali snažiť viac samostatne premýšľať a samostatne sa rozhodovať pod vplyvom toho ako to cítia a nie čakať na to, kto im čo prikáže.